Anežka Kokavcová má štyri malé deti, najstaršiu – prváčku vzdeláva doma. Okrem toho s manželom prerábajú dom, majú vysadenú záhradu, domáce zvieratá. K tomu spoločenstvo, priateľov, návštevy. Skrátka úloh vyše hlavy. Ak toto zvláda, musí byť supermama! Pozývam vás nakuknúť do jej sveta!
O mojom hľadaní supermamy, si môžete prečítať v predchádzajúcom článku.
O našej rodine
Spolu s manželom Maťkom máme štyri deti – Timku (7r), Veronku (5r), Miška (3r) a Matúška (1r). Bývame v rodičovskom dome, ktorý sme si prerobili tak „na prírodno“.
Ráno ide Maťko do práce, prostredné deti zavezieme do škôlky a dobeda sa s Timkou učíme. Najmä tú hodinku, keď najmenší Matúško spí. Keďže Timku vzdelávame doma, chceme jej zabezpečiť aj podnety zvonku. Každé popoludnie má preto nejaký krúžok – tvorivo-lesný klub, Átrium Dobrého Pastiera, hudobnú, výtvarnú a balet. Ja ešte doobeda varím, upratujem a robím také tie klasické povinnosti okolo domu. Pred obedom vyzdvihnem deti zo škôlky a dáme si spoločný obed.
Našim rodinným rituálom je najmä spoločný obed, preto deti beriem zo škôlky tak, aby sme ho každý deň mohli absolvovať všetci spolu. Teda ja s deťmi, manžel je väčšinou v práci.
Večer mávame večerný kruh. Vraciame sa k tomu, čo sme cez deň prežili, modlíme sa. Deti sú urozprávané a každý chce toho veľa povedať, takže niekedy to trvá aj celkom dlho. 🙂
Dbáme na to, aby deti, ale aj my s manželom, sme mali vždy istotu, že sme milovaní.
Deti, výchova a povinnosti
Či som prísna mama? Asi som. 🙂 Ale napriek tomu k veciam, ktoré „musia byť“ som zaradila pocit „si milovaný/ milovaná“. Je to vec, na ktorej bazírujem. Aj keď sa poškriepime a nejde vždy všetko podľa predstáv, večer, skôr než zaspíme, si všetci navzájom vyjadríme, že sa ľúbime. Dbáme na to, aby deti, ale aj my s manželom, sme mali vždy istotu, že sme milovaní.
Deti majú, samozrejme, svoje povinnosti. Snažíme sa ich zapájať hlavne do domácich prác – naložiť, vyložiť umývačku riadu, nachovať zvieratká na dvore, upratať izbu, zabaviť Matúška, pomôcť pri varení a pečení, prestierať stôl pred jedlom. A potom sú také špeciálne úlety napríklad rezanie dreva s ockom, ktoré baví hlavne Veronku, či fúrikovanie, čo baví zas Miška. 🙂
Naše základné hodnoty sú viera, láska a nádej.
Čo chceme odovzdať našim deťom
Predovšetkým ich vedieme k tomu, aby milovali Boha, ľudí a prírodu.
V rámci domácej školy je pre nás dôležitou hodnotou remeselná zručnosť. Chceme deti naučiť veľa práce rukami. Maťko má ideu, že každý muž má byť schopný postaviť dom. 😉 A chce to naučiť aj synov. V tomto veku ide hlavne o prácu v záhrade, výrobu domácich mliečnych výrobkov, pečenie, varenie, šitie a pletenie. Timka mi aktuálne pletie pod stromček šál na zimu. 🙂
Veľmi nás tiež oslovilo prírodné staviteľstvo. Manžel ako zálesák miluje prírodu a pobyt v nej, a preto chcel kúsok prírody preniesť aj do nášho domova. Druhý rozmer je duchovný. Boh stvoril ľuďom všetko potrebné na to, aby mohli žiť na Zemi zdravo, krásne a lacno – o tom je aj prírodné staviteľstvo – postaviť svoj príbytok z „božích vecí“, ktoré sú zdravé, krásne a dostupné všade navôkol nás. Bola to pre neho zároveň taká malá maturita, keďže sám vyrábal hlinené omietky aj drevený nábytok. 🙂 Má to síce svoje „muchy“, ale sľúbil mi, že ich časom doladí. 🙂
Našimi základnými hodnotami sú viera, nádej a láska. Bez viery si vôbec nedokážeme predstaviť, ako by sa dalo prežiť to všetko, čo život v dnešnej dobe prináša. Boh je nám veľkou oporou a kryje nám často chrbát, aj keď my na neho vo víre všetkých vecí pozabudneme.
Ďalej je to láska – základom je pevný vzťah medzi manželmi. Keď to škrípe v našom vzťahu, škrípe to v celej rodine. Snažíme sa to mať stále na mysli, hoci sa nám nie vždy darí. 🙂 Rovnako sa snažíme dať deťom maximálne pocítiť, že sú milované nami aj Bohom. (Nezamieňať s rozmaznávaním. 😉 )
A treťou je nádej – v ťažkých chvíľach nestrácať nádej, že Boh to má všetko pod palcom a všetko sa deje presne tak, ako má.
A ako to zvládame? Zatiaľ s Božou pomocou s jedným príjmom a rodičákom. Často sa musíme v mnohých veciach uskromniť, ale všetko je o tom, ktorým hodnotám dáš prednosť – materiálnym alebo duchovným, duševným… Pán Boh nás v tomto utvrdzuje a vždy, keď už začíname pochybovať, či to zvládneme, požehná nám dobrú zákazku. 🙂
Často je materstvo aj o boji so sebou.
V čom ma deti zmenili a ako sa dobíjam
Každý z nás si nesie z pôvodnej rodiny batôžtek plný radostí, ale aj rôznych zranení. Bála som sa mať deti, či to zvládnem. Teším sa, že som prijala túto výzvu, deti ma od tohto strachu oslobodili.
Veľká rodina zlepšila predovšetkým moje manažérske zručnosti. 🙂 Aj kulinárske. Naučila ma lepšie komunikovať a najmä počúvať. Často je materstvo aj o boji so sebou, človek sa neustále cvičí v trpezlivosti. A s deťmi odkrýva i svoje temné stránky, o ktorých si ani nemyslel, že ich má… 🙂
Veľmi rada chodím len tak sama do lesa. Tam vždy načerpám pokoj, energiu, je to úžasné. Mám tiež radosť, ak sa mi podarí dostať sa samej v týždni na omšu. Keď mi deti dávajú komplimenty, povedia mi „Maminka, ľúbim ťa!“, to ma vždy poteší a „dobije“ do ďalších chvíľ. 🙂
Kým nás bolo doma menej, mávali sme s manželom týždenné rande bez detí a tiež spoločné modlitby. Teraz je to náročnejšie. Ale už dlhšie premýšľame nad tým, ako to zmeniť, keďže spoločný čas považujeme za jednu z najdôležitejších priorít v manželstve.
Kto mi pomáha
Manžel chodieva z práce okolo šiestej, takže väčšinu dňa som na deti sama. Hoci všetci naši rodičia bývajú tak 1-2 km od nás v blízkych dedinách, sú ešte pracovne vyťažení. Ale keď je to potrebné a môžu, tak radi pomôžu.
Čo nám pomáha prežiť, je komunita priateľov – rodiny s deťmi v približne v rovnakom veku.
Od leta, keď bolo toho veľa aj v záhrade, ku nám raz týždenne chodí kamarátkina dcéra, siedmačka. Zahrá sa s deťmi a ja zatiaľ môžem porobiť doma, čo je potrebné.
Výhody dediny
V potravinách sme takmer sebestační. Je to naša vízia. Ja chodím do obchodu približne raz za dva týždne, Maťko občas ráno zbehne pre rožky a mlieko do kávy. 🙂 Ale susedovci majú kravy, tak máme mlieko aj odtiaľ.
Vrele odporúčam výmenu vecí. 🙂 U nás to v dedine perfektne funguje. Nemusím kupovať oblečenie či hračky pre deti – povymieňam za iné alebo za domáce produkty.
Periem len doma vyrobeným pracím gélom a je to super. Ekológia v praxi. 🙂
Anežka, ďakujem za rozhovor a držím palce do všetkých plánov i túžob!
