Tento príbeh sa začal asi pred mesiacom. Deti boli choré, a tak sme už nejaký čas trčali zavretí doma. Manžel mal toho v práci veľa, chodil neskoro a unavený, pomoc z jeho strany bola minimálna. Samko cez deň poriadne nespával. Keď som ich večer konečne všetkých troch uložila, odpadla som do postele aj ja. Totálne unavená a zdeptaná. Spomenula som si na Anežku. Akčnú ženu, ktorá má toho naozaj veľa a už dlho som sa odhodlávala spraviť s ňou rozhovor. Nech poradí nejaké finty, ako to všetko zvláda. Tak som jej konečne napísala, zvedavá na tajomstvo supermatky! 🙂
Anežku Kokavcovú poznám cez saleziánov ako dobrovoľníčku, animátorku. Niekoľko rokov šéfovala stredisku Domky v ich obci na strednom Slovensku. Spolu s priateľmi organizovala voľnočasové aktivity pre deti a mladých, viedla administratívu, prepájala generácie. Táto aktívna mladá žienka sa medzičasom vydala a má 4 malé deti. Okrem práce, ktorej je okolo takej veľkej rodiny vždy dosť, obhospodaruje vysadenú záhradku, stará sa o domáce zvieratá, spoluzakladala Materské centrum a od septembra vzdeláva najstaršiu dcéru, prváčku, doma. Jednoducho – supermama. Ako to všetko zvláda?
Nedostala som však 5 lacných trikov, ktoré zaručene fungujú, ale možnosť nahliadnuť do ich rodinného života. Ako sme sa rozprávali, moja predstava o supermame sa postupne rozplynula a ja som pred sebou videla obyčajnú maminu – ktorá má veľké túžby, ale nie vždy všetko ide podľa jej predstáv, nie je vždy dokonalá, ale niekedy sa aj hnevá, je si neistá. Ale má veľké srdce plné lásky, ktorú rozdáva priehrštiami, nie iba svojim najbližším, ale aj priateľom a ďalším rodinám. V srdci nosí Boha a hľadá, čo je správne.
Dni plynuli a ja som rozmýšľala, ako tento rozhovor spracovať. Žiadne tipy na supermamu neodzneli. Tak čo s tým? A potom mi to došlo! Byť supermamou neznamená stihnúť toho čo najviac, ale čo najviac milovať.
Lásku chcem, a nie obetu. (Oz 6,6)
Začala som teda uvažovať, čo konkrétne to pre mňa znamená. Veď takmer všetky aktivity, do ktorých sa púšťam, sú pre druhých. Tak ako to je? Uvedomila som si, že rozdávať lásku pre mňa znamená predovšetkým:
- ísť skoro spať, aby som mala dosť sily byť trpezlivá na deti a na manžela;
- večer nečumieť bezhlavo do mobilu (aj tak už nič konštruktívne nevládzem robiť), ale radšej sa v pokoji porozprávať s manželom, aký sme mali deň;
- pozdraviť susedu a prehodiť s ňou pár slov;
- vypočuť kamarátku, ktorá to potrebuje;
- nezatvárať sa na ihrisku do svojej bubliny, ale byť milá aj na ďalšie mamičky a detičky, zapojiť ich do našich hier;
- usmiať sa na predavačku v potravinách i na pána bezdomovca, čo predáva Nota Bene a jedno si od neho kúpiť;
- zavolať s deťmi starej mame;
- pozvať ku nám na návštevu priateľov, ktorých sme dlho nevideli
- ….
Drobnosti. Ale na úmysle záleží. Tak dobrú noc! 😉
Anežka, ďakujem za úprimnosť a otvorenosť. Vďaka, že si mi pomohla zbúrať moje predstavy a mýty o supermame a opäť si uvedomiť, že žiadna z nás nie je dokonalá. To len tie facebooky ukazujú takmer výlučne tú peknú časť našej každodennej reality. 🙂 Vrátila si ma na zem a pripomenula mi (na čo niekedy zabúdam), že supermama nie je tá, ktorá toho stihne čo najviac, ale tá, ktorá najviac miluje. Svojho manžela, deti, rodinu, blízkych a túto lásku dáva ďalej, ako najlepšie vie.
Inšpiratívny rozhovor s Anežkou o jej rodine pribudne v priebehu týždňa v samostatnom článku 🙂
