Recenzia

Viliam Dobiáš: Ako neprísť o dieťa

Priznávam sa, tému prvej pomoci som doteraz viac-menej ignorovala. S pár základnými informáciami som sa stretla na brannom cvičení i v autoškole. Osobnú skúsenosť, ktorá by ma radikálne prinútila zmeniť môj postoj som našťastie nezažila. Uvedomujem si však, že to nie je veľmi múdry pohľad na vec. Po prečítaní si pár publikácií od tohto popredného slovenského záchranára som sa rozhodla niečo s tým spraviť.

Rodinná knižnica na chate a jej dôsledky

Keď sme boli v zime na lyžovačke aj s rodičmi a švagrovcami, každý z nás v prvý večer vyložil svoje 2-3 knihy, ktoré si priniesol. Z jednej poličky sme zriadili knižnicu, kde všetky knihy skončili a hneď v prvý večer sme si spravili „predstavovanie ponuky“. Zoznam bol pestrý – od lietadiel 2.svetovej vojny, cez denník záchranára a za snom na ropnú plošinu, o vysokohorskej turistike, populárno-náučné o zdraví až po ženské romány… Každý sa postavil a povedal pár viet o svojich knižkách. Pri mnohých sme sa zarozprávali, a tak to bol parádny program na celý večer. Ale už sme vedeli, z čoho si vybrať. A tak som nakoniec tie moje dve ani neprečítala, miesto toho som „zlupla“ pár cudzích knižiek. Veď moje ma počkajú aj doma. 😉

Jednou z nich bol aj Denník záchranára od Viliama Dobiáša. Príbehy, ktorými dal možnosť nakuknúť pod pokrievku záchranárskych zážitkov. Každý príbeh bol doplnené autorovým komentárom, ktorý čitateľovi umožnil dozvedieť sa o problematike viac. Ako sa niektorým problémom vyvarovať, či ako spoznať prvé príznaky, ako reagovať či nereagovať, kedy je volať záchranku zbytočné a kedy zas užitočné.

Keď ti môže 40-eurový kus plastu zachrániť život, prečo ho nenosíš?

Azda najdôležitejší dôsledok tejto knihy pre môj život bol ten, že zmenil moje vnútorné nastavenie a rozhodla som sa kúpiť si prilbu na lyže. Keď sme si s manželom ako čerství novomanželia kupovali nové bicykle, automaticky sme brali aj prilby. Odvtedy je pre mňa prilba na bicykli samozrejmosťou. Pri lyžiach dosiaľ ten zlomový moment nenastal. Až kým vo mne nezarezonovala veta – Keď ti môže 40-eurový kus plastu zachrániť život, prečo ho nenosíš? A tak som po návrate domov spravila životný krok a prilbu si kúpila. 😉

Prvá pomoc pre mamičky

Keď mi teda sestra na jar ponúkla túto knižku, neváhala som. Navyše som tému zdravia práve riešila v mojom Projekte šťastia, a tak som aktivity obohatila i o čítanie.

Kniha je členená do pätnástich kapitol a ako názov hovorí – venuje sa primárne deťom. Hneď v prvej kapitole autori vysvetľujú, že dieťa nie je malý dospelý. Na nasledujúcich stranách približujú ako riešiť základné úkony prvej pomoci – resuscitáciu, krvácanie, bezvedomie, šok, úrazy kostí, kĺbov a svalov a ďalšie. Venujú sa aj otravám, poruchám dýchania a tráviacim ťažkostiam.

Každá problematika je opísaná veľmi prakticky pod jednotlivými otázkami: Čo to je?, Ako dieťa vyzerá?Čo robiť?. Nasleduje krátke zhrnutie pod názvom Nepamätám si a nemám čas čítať a ešte pár podrobnejších informácií Pre tých, čo chcú vedieť viac.

Manželia a deti

Osobitne ma potešila záverečná kapitola – Ako neprísť o manžela. Uvedomila som si, že je dobré, aby sme základy prvej pomoci poznali nielen my dospelí, ale aj deti. Vraj existujú „kurzy“ prvej pomoci aj v škôlkach. Možno vhodnejší je pojem oboznámenie sa s touto témou. Ale čo ma fakt prekvapilo – už 10-ročné deti po absolvovaní kvalitného školenia vedia podať plnohodnotnú prvú pomoc a zachrániť tak aj dospelých. Túto informáciu si chcem pamätať, aby som po dosiahnutí príslušného veku mohla prihlásiť aj moje deti. A na svoj zoznam aktivít „po korone“ si pridávam nový bod „Absolvovať kurz prvej pomoci“. Raz som ho videla ako ponuku v materskom centre. Verím, že sa bude ešte opakovať.

K angažovaniu detí sa mi vybavil kamarátkin príbeh – bola sama doma s dvoma deťmi a dostala žlčníkový záchvat. Ležala doma v bolesti, neschopná čohokoľvek. Zachraňovať ju musel ten starší 4-ročný syn. Ani susedom na zvonček ešte nedočiahol, keď zháňal pomoc. Nakoniec sa našťastie dovolala mamine a kamoške a tie jej pomohli.

Využité v praxi

Ešte počas čítania knihy som stihla využiť novonadobudnuté poznatky – dcéra sa praštila čelom o posteľ a rýchlosťou blesku jej tam vznikal parádny typel. Našťastie som vedela ako zareagovať – dôležité je vyvinúť silný tlak, chlad nie je až taký podstatný. A tlačiť dostatočne dlho. Tak som vzala keramický hrnček a predpísaných 10 minút tlačila. Dcéra tým nebola nadšená, ale výsledok stál za to – bolo vidno len čiaru po úraze, ale po typli ani stopy. (Až kým sa na to miesto o týždeň nepraštila znova a ja som to podcenila, že to už nie je také zlé…)

Prvá pomoc – z lásky k našim blízkym

A prečo tak autori apelujú na to, že by sme všetci mali ovládať základy prvej pomoci? Z lásky k našim blížnym. Aby sme im v prípade núdze vedeli zachrániť život. Veď viete – rozhodujúce sú prvé minúty…

Tagged , , , , ,

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *