Rodinné korene, Zo života

Darček pre babku. Alebo babkin darček pre rodinu?

Keď mala naša stará mama osemdesiatku, kúpili sme jej knižku Babička rozprávaj, aby nám zaznamenala svoj životný príbeh. Myslela som si, že zapíše historky zo života a bude. Nakoniec sme spolu strávili vzácny čas, v ktorom som ju lepšie spoznala, docvakli mi niektoré súvislosti a uvidela som tú červenú niť hodnôt, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu.

Už na začiatku som čakala, že to bude skôr darček pre nás ako pre ňu, ale tých benefitov bolo nakoniec na oboch stranách omnoho viac.

 

Vždy ma lákalo počúvať príbehy starších ľudí. Keď sa mi narodili deti, uvedomila som si, že svojím správaním v mnohých situáciách kopírujem rodičov. „Aj oni kopírovali tých svojich? V čom?“ vŕtalo mi hlavou. Keď v posledných rokoch odišli z tohto sveta moji dedkovia, chytila  som sa poslednej žijúcej starej mamy a začala som zisťovať príbeh jej rodiny.

Pri najbližšej príležitosti sme jej teda kúpili knižku s otázkami, ktoré ju mali previesť životom. Keď sa ani po mesiaci v knižke nezaplnila žiadna strana, pochopila som, že na to musím ísť inak. Písať nemala chuť, rozprávať áno. A tak som k nej prichádzala každý piatok, aby som sa pýtala, počúvala a zapisovala. Bol to vzácny čas. Pre nás obe.

Ako nás to obohatilo

Stará mama získala pocit, že je dôležitá, že nás jej životný príbeh zaujíma. (Je to v konečnom dôsledku aj náš rodinný príbeh, a tak sa nás týka viac, než si pripúšťame.) Dokonca ju to nakoplo tak, že dopísala posledné dve kapitoly knihy o svojej rodine, ktorú začala písať asi pred 20-timi rokmi a o ktorej som ja ani netušila. 🙂

Nerada vybieha zo svojich vychodených cestičiek a zrazu bola ochotná spraviť si výlet aj na miesta svojho detstva. 🙂 Bádateľské nadšenie sa prenieslo i na maminu, ktorá sa cez Facebook systémom pokus-omyl skontaktovala so vzdialeným bratrancom žijúcim v Maďarsku. S jeho rodinou ustali kontakty pred dobrými päťdesiatimi rokmi… To sa len stará mama potešila, keď ju nechal pozdravovať dávno stratený István!

Ja som sa dozvedela všeličo nové. Mnoho historiek som, samozrejme, poznala z rozprávania. Ale až keď som ich počula vyrozprávané takto za sebou (niektoré sa za tie týždne aj opakovali 🙂 ), pochopila som súvislosti. Až teraz, keď som počúvala, ako rozprávala o svojej mame, mi docvaklo, čo si na nej vážila. Ako to ovplyvnilo jej život, čo považovala za dôležité… a čo sa potom snažila vštepiť svojim deťom.

Spoznávať a rozumieť

Zdá sa mi, že čím viac pochopíme príbeh svojej rodiny, tým viac jej porozumieme. Uvažovaniu svojich rodičov, ich rozhodnutiam. Mám skúsenosť, že keď chápem, odkiaľ sa ich správanie nabralo, mám preň väčšie pochopenie. (Aspoň u manžela to tak fungovalo. 🙂 ) A príbeh našej rodiny nám môže pomôcť lepšie porozumieť i sebe samým…

Niekedy v duchu vyčítam rodičom veci, ktoré mohli v mojej výchove „spraviť lepšie“ – napríklad podporiť ma v istých rozhodnutiach. Keď mi však docvakol celý tento rodinný príbeh, uvedomila som si, že moja mamina spravila veľký krok vpred oproti tomu, v akých veciach ju podporovali jej rodičia. V tomto kontexte jej vlastne nemám čo vyčítať… 😉

Vianočná výzva 

Prichádza čas Vianoc, ktorý strávime s našimi najbližšími, stretneme sa aj so starými rodičmi, s ktorými možno až tak často nie sme. Pozývam vás vtiahnuť aj ich do rozhovorov, pýtať sa a počúvať – možno sa dozvieme niečo nové, pochopíme súvislosti alebo sa na niektoré historky pozrieme novou optikou.

 

Na fotke sme všetky 4 generácie ženskej línie… 🙂

 

Tagged , , , , , , ,

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *