Uvrešťané, upišťané, hádzajúce sa o zem, nespolupracujúce. Kde sa v mojich milých detičkách nabral takýto otrasný jedinec? Odpoveď je vo väčšine prípadov jednoduchá – málo energie. Hladné a nevyspaté deti nie sú „v bežnom prevádzkovom režime“, a tak k nim treba aj pristupovať. Nemá zmysel ich priveľmi vychovávať, trestať, zbytočne dohovárať… To, čo najviac potrebujú, je veľa trpezlivosti a zhovievavosti. A uspokojenie základných životných potrieb – teda jedlo, pitie a spánok.
V princípe rozlišujem dve základné situácie – buď už ideme jesť/ spať a musia len chvíľu vydržať, kým to všetko zmanažujem. Alebo viem, že to ešte nejaký čas potrvá, kým sa k serióznemu jedlu/ spánku dostaneme a vtedy nahodím „núdzový režim“. So zásobou chrumiek, piškót a najmä veľkej kreativity, ako ich zabaviť… Ako mamu ma to však stojí niekoľkonásobne viac energie, tak sa takýmto situáciám snažím vo všeobecnosti vyhnúť.
Vďaka dennému režimu, ktorý máme, viem, koľko a kedy asi deti potrebujú spať a kedy sú hladné. Preto viem väčšinou odhadnúť, či ich nemožné správanie je len dôsledkom poklesu energie, alebo treba hľadať príčinu inde. A to je zas iný príbeh 🙂 .
Tipy, keď je veľmi zle
Najväčšia kríza u nás nastávala isté obdobie takmer pravidelne pred obedom. Deti boli unavené a hladné, ja som bola unavená a hladná. Totálne celé zle. Ale vedela som, že čochvíľa budeme obedovať a spať, tak to musíme všetci ešte chvíľu vydržať. Teraz sú deti už trochu väčšie, a tak to väčšinou zvládame relatívne s prehľadom… 🙂 .
Pár tipov, ktoré nám pomáhajú krízové obdobie prežiť:
-
Nie som dôsledná v dodržiavaní pravidiel
Keď vidím, že je fakt veľmi zle, tak ich nenútim samých sa po príchode domov prezliecť a odložiť si veci, ale pomôžem im, spravím to s nimi. Alebo to necháme tak. Neporiadok vydrží.
-
Hračky upratujeme po obede
Všetky úkony sa snažím zredukovať len na tie nevyhnuté. Umyť si ruky a sadnúť ku stolu. Hračky vydržia. Po obede ich (aj moja) energia stúpne, a tak vládzeme pred spaním spoločne upratať, čo treba.
-
Pošlem ich odpočinúť si
Hanka býva občas strašne uplakaná (najmä keď ráno vstane o hodinu skôr ako zvyčajne), a tak ju pošlem ľahnúť si do postele, pokiaľ zohrejem a nachystám obed. Má tam svojho zajka, svoj priestor a zvykne sa tam aspoň ako-tak upokojiť. Keď bola menšia, párkrát mi dokonca od únavy aj zaspala. Ale radšej sa snažím dostať do nej aspoň časť obeda pred spánkom, lebo potom od hladu nepotiahne tak dlho a zobudí sa priskoro, čo tiež nie je ideálne.
-
Pomáham im pri kŕmení
Aspoň tú polievku alebo pár prvých či posledných lyžíc do nich dostanem ja, potom to už zvládajú sami. Alebo sa ich aspoň snažím oblbnúť rečami, to tiež niekedy zaberá 🙂 . Prípadne pustím obľúbené pesničky či audiorozprávky – vtedy stíchnu, počúvajú a sú ochotní aj jesť.
-
Najem sa aj ja
Úplný základ ako sa nezblázniť je dodať energiu aj sebe. Prvých pár lyžičiek nakŕmim deti a potom ich nechám, nech s tým bojujú samé a trochu sa postarám aj o seba. Keď mi stúpne energia, potom sa zrazu objavia aj prvé náznaky trpezlivosti a sily starať sa ďalej o deti…
Aké tipy sa osvedčili vám? Podeľte sa v komentári.
