Keď som si náhodou z knižnice požičala rovnomennú knižku Gretchen Rubinovej, netušila som, ako ovplyvní môj život. Vlani sa stalo viac vecí, ktoré ma nakopli niečo so sebou trochu robiť. Bojovať so svojimi slabosťami, zaviesť si nové návyky, posunúť sa v niektorých oblastiach. Prečítajte si, ako sa mi darí. 🙂
Môj príbeh – motivácie
Knihu Projekt šťastia som čítala ešte minulé leto, ale nechala som si nejaký čas na jej doznenie. Jeseň bola pre mňa „nepoužiteľné obdobie“, keďže sme sa len potácali medzi detskými chorobami. Začiatkom zimy som sa prihlásila na jazykový kurz – Akadémiu samoukov cez Jazykový mentoring. Dva intenzívne mesiace učenia sa angličtiny ma posunuli v metodike ako sledovať plnenie svojich predsavzatí (tabuľka), či koľko voľného času viem nejakému projektu „navyše“ popri domácnosti venovať. No i v tom, že keď sa chcem na nejakú oblasť zamerať, najprv musím získať vhodné zdroje, niečo si naštudovať, spraviť plán a až potom sa do toho naplno pustiť. A že parťáci sú na nezaplatenie!
Myslím, že ma ovplyvnil aj fakt, že minulý rok môj manžel začal chodiť do posilky, schudol vyše 10 kg a absolvoval Exodus (90-dňové obdobie pôstu, odriekania a modlitby.) Viac času venoval Biblii a menej mobilovaniu, dostatočne spal, striedmejšie sa stravoval, sprchoval sa v studenej vode… a prehĺbil si vzťahy s partiou priateľov.
Povedala som si, že aj ja chcem na sebe pracovať! Nemala som nerealistické očakávania – vedela som, že to nepôjde ľahko a že ma to bude čosi stáť. Že sa môžu stať nepredvídateľné situácie (choroby detí, o korone som ani nesnívala 😉 ). Že mi niektoré oblasti pôjdu ľahšie a s inými sa vytrápim. Moje očakávania boli dosť nízke: ak sa mi v každej oblasti podarí posunúť aspoň o kúsok, stále to bude lepšie, než nerobiť nič.
Živý príklad som mala doma – manželovi sa tiež darilo dodržiavať predsavzatia v niektorých oblastiach pomerne ľahko a s inými sa vytrápil. Stále ho to však posunulo viac, ako keby si žil naďalej len svojím pohodlným životom bez akejkoľvek snahy. Ako napísala Gretchen Rubinová – Ak nezlyhávaš, potom sa nesnažíš.
Plán
Nechcela som teda pracovať primárne na svojom šťastí, ale na svojom rozvoji. I keď si myslím, že to spolu súvisí. Veď ak sa človek snaží zlepšovať, môže prevziať väčšiu kontrolu nad svojím životom a nenechá sa ním len vliecť. Tým vlastne pracuje aj na svojom šťastí.
Definovala som si teda na tento rok 6 oblastí, v ktorých sa chcem posunúť: spánok, zdravie (dlho odkladané návštevy lekárov, cvičenie), zdravá strava, vzťahy, modlitba, angličtina. Každú na dva mesiace. Vyrobila som si tabuľku a predostrela svoj plán jednej kamarátke. Teším sa, že do tohto experimentu bola ochotná ísť so mnou.
Krutá realita
Ako sa nám darí? Úprimne, nie je to žiaden zázrak. Gretchen vo svojej knihe podozrivo nemala so zavádzaním nových aktivít a s menením návykov takmer žiaden problém. Ale ja bojujem. A zlyhávam. Veľmi často. Sú obdobia, kedy sa tabuľka napĺňa rýchlejšie a kedy zíva prázdnotou. Z celkového hľadiska sa však na to snažím pozerať optimisticky – aj boj a malý posun vpred sú lepšie, ako stagnácia a dlhodobá ignorácia životných výziev.
Jednoduchšie ako začať nový návyk realizovať, je len zapodievať sa ním.
(James Clear, Atómové návyky)
Parťáctvo
Od začiatku mi bolo mi jasné, že potrebujem parťáka. Oslovila som preto kamošku, o ktorej som vedela, že by tiež mohla mať záujem posúvať sa vpred. Časom sa však ukázalo, že do niektorých výziev je lepšie ísť s manželom. Sme spolu každý deň, viac sa vieme odkontrolovať, potiahnuť, motivovať. Takže teraz sa snažím zapájať aj jeho 😉
S kamarátkou ideme každá svojím tempom. Spočiatku sme mali rôzne výzvy, ale rýchlo sme zistili, že motivujúcejšie je mať rovnaké alebo aspoň podobné témy.
Pôvodne sme si mysleli, že každé predsavzatie sa bude týkať len daného dvojmesačného obdobia. Nakoniec to však vyzerá, že si ich, tak ako autorka, potiahneme dlhšie, možno až do konca roka.
Prvá výzva – spánok
Viem, že potrebujem viac spať. Poznám sa. Aby som mala dostatok trpezlivosti na deti. Aby som bola efektívna a mala silu stihnúť všetko, čo potrebujem a chcem. A zároveň túžim aj po čase pre seba. Milujem to ticho doma, keď už deti ležia v posteli, spia a ja si môžem konečne robiť, čo chcem! 😀 A tak si to užívam… 🙂 Niekedy pasívnym oddychom, inokedy aktívnym, ale takmer vždy tento svoj čas potiahnem dlhšie, ako by som mala. Na deti sa pri nedostatku spánku vyhovárať nemôžem, asi od roka – roka a pol prespia väčšinou celú noc. Takže za nedostatočný spánok si môžem viac-menej sama. A kedže spánok je zdravý a najmä v každodennej realite zažívam, že skutočne potrebný, bojujem s ním.
Keďže oveľa jednoduchšie ako začať návyk realizovať je len zapodievať sa ním, kúpila som si knižku Prečo spíme od Matthewa Walkra. Knižka je úchvatná, dva mesiace som všetkých blízkych otravovala podnetnými myšlienkami a rôznymi zaujímavosťami i praktickými zisteniami o spánku. Bude recenzia! 🙂
Plán znel: chodiť spať do 23:00. V prvý mesiac sa mi to podarilo 6x. Máličko. Ale bolo to viac ako kedykoľvek predtým. Za najúspešnejší mesiac považujem máj, keď sme si náš spánok zapisovali do tabuľky a okrem kamarátky som nahovorila aj manžela. Vtedy som získala neuveriteľných 16,5 boda. (Áno, viacero kamarátov sa nám smialo, ale rozhodla som sa bodovať to. Jeden bod za spánok do 23:00, a pol boda za akademickú štvrťhodinku pre notorických nestíhačov čiže do 23:15).
Možno sa mi budete smiať aj vy, že toto považujem za úspech. Úprimne, je to viac, ako sa mi podarilo dosiahnuť kedykoľvek predtým. A to s touto témou bojujem už zopár rokov. Dalo by sa písať veľa o osobnej identite, o vytváraní návykov, o potrebe času pre seba, kompromisoch… Dnes už viem, že je to hlbšia problematika ako len „pevná vôľa“. Možno sa k tomu dostanem ešte niekedy neskôr.
Druhá výzva – zdravie
Povedala som si, že je najvyšší čas venovať sa aj môjmu zdraviu a neriešiť len akútne veci, ktoré ma doslova položia. Kvôli sebe aj kvôli mojim najbližším. Pred Vianocami som sa dva dni nepohla z gauča. Bolesti chrbta vedia byť zradné. Absolvovala som všetky preventívne prehliadky – zubár, gynekológ i obvodný. Navštívila som po dlhšom čase i niekoľko odborných ambulancií. Hodnotím to ako veľmi múdre rozhodnutie.
Okrem jednorazových aktivít som si dala ešte jednu dlhodobú – a to, že začnem konečne cvičiť. Bez toho si ten chrbát nespevním. Na skupinové cvičenie s kamarátkami ma poslal aj manžel – dokonca bol ochotný obetovať svoj večerný program, ktorý v tom čase dlhodobo mával – nech len idem. Že on si to nejako zariadim. Situáciu vyriešila korona – skupinové cvičenie sa zrušilo v tom týždni, keď som mala ísť prvýkrát.
A tak som začala cvičiť doma. Najprv som si našla potrebné informácie: čo vlastne cvičiť, ako si sledovať čas, kedy počas dňa sa mi to najviac hodí… stále to nie je automatický návyk, ale niečo sa už rysuje!
A ešte nesmela ani k tejto téme chýbať knižka – Ako neprísť o dieťa od záchranára Viliama Dobiáša. Recenzia už čoskoro! 🙂
Tretia výzva – zdravá strava
Povedala som si, že si chcem konečne naštudovať viac o protizápalových potravinách. Obohatiť náš jedálniček aj nové potraviny, keďže pestrosť je základom zdravej stravy. Spraviť si rodinný jedálny lístok, aby sa mi ľahšie vyberalo, čo variť, nech siahnem aj po netradičnejších jedlách. A pripraviť si nápady na olovrant, s tými sa vždy najviac vytrápim. No a pravidelnejšie kváskovať.
Podarilo sa mi použiť niekoľko surovín, z ktorých som dovtedy nevarila. Špargľa, rebarbora, hliva… Jedálniček mám rozpracovaný, ale v ďalšom „dvojmesačí“ ho snáď i dokončím. Kváskovanie – pečiem aspoň raz týždenne. Chlebík i koláče – v tomto sú hnacím motorom deti, keďže ony chcú piecť. (Už som ich prekukla – základná motivácia je vylizovanie! 😀 )
Záver?
Už sme v polovici roka a stále sa mi nepodarilo zvládnuť návyk z januára-februára. Ale – dozvedela som sa viac o sebe, o svete a spravila som väčší pokrok ako kedykoľvek doteraz. Takže vidím, že to nejaký zmysel má. Meniť sa. Bojovať so svojimi slabosťami. Posúvať sa pomaličky vpred. Ďalej. K lepšej verzii seba.
