Nesmierne rada chodím na návštevy a stretávam sa s ľuďmi, ktorí mi dajú možnosť nakuknúť do svojho života a jeho prežívania, ich postojov, skúseností… A tak sme ku nám na stretko (7 rodín) pozvali manželov Kadlečíkovcov z našej farnosti, aby sa s nami podelili o svoje životné múdrosti :). Zaujímalo nás najmä ako prežívajú svoje manželstvo a ako vychovávali svoje deti. Keďže detí majú 5 (najstarší je môj rovesník) a svoji sú už pekných 33 rokov, mali nám o čom rozprávať 😉
Pár odporúčaní, ktoré sa im rokmi osvedčili a oslovili ma natoľko, že som si ich zapamätala (aj popri utišovaní Samka). Myšlienky sú ich, mnou voľne zreprodukované. 🙂
Rodičia a deti
- Deti sú nám požičané, zverené od Boha len na určitý čas. Na toto treba stále pamätať. Aj vo vzťahu s manželom. Deti odídu, manžel ostane.
- Treba jasne verbalizovať svoje požiadavky. Od detí aj od manžela. Nemám napísané na čele, čo chcem a myšlienky mi čítať nevedia. Napríklad – ak im nepoviem, že majú vyniesť smeti, len chcem, aby sa dovtípili a urobili to sami, nemám „morálny nárok“ chodiť okolo nich podráždená a hnevať sa na nich, že to nespravili. Oveľa transparentnejšie je požiadať ich o to.
- Hádky? Treba odhadnúť, čo je podstatné, a to riešiť. Nemíňať si zbytočne energiu na konflikty o blbostiach. (Napríklad aj vtedy, keď zabudne na výročie. 🙂 )
- Na jednej strane v rodine stoja deti, na druhej rodičia. Nie je správne, aby deti rodičov rozdeľovali. (Napríklad tým, že ich rodičia vťahujú do svojich konfliktov.)
Autorita rodičov
- Mama je pre dieťa prirodzená autorita. Je to nezaslúžene, ale jednoducho je to mama, je im bližšia. Práve preto je jej úlohou viesť deti bližšie aj k otcovi. Pomôcť im vybudovať si s ním vzťah, vybudovať mu autoritu.
- Deti sa dokážu lepšie vysporiadať s tým, keď jednu dostanú aj nie úplne spravodlivo, ako keď pri tom vnímajú nejednotu rodičov. – Rodičia nemajú zhadzovať autoritu druhého pred deťmi, ale vydiskutovať si to spolu potom, nie pred deťmi. – Alebo po vojensky: Veliteľ môže dostať vynadané len pred veliteľmi (seberovnými), nie pred mužstvom (podriadenými). Aby to neznižovalo jeho autoritu.
Výchova detí
- Hoci každé dieťa je iné, úlohou rodičov je tiež pomôcť im vybudovať si vzájomný vzťah.
- Spravodlivosť nie je dať všetkým deťom rovnako, ale každému toľko, koľko potrebuje.
- Malé deti a veľké lode sa riadia odzadu. Rozumej, občas jedna po zadku nezaškodí.
- Vychovávať deti znamená podporovať a rozvíjať v nich dary, ktoré do nich vložil Boh. Nie plniť si cez ne svoje sny.
O poslúchaní
- Do istého veku deti musia poslúchať, lebo sú za ne zodpovední rodičia. V tomto veku je pre dieťa poslušnosť cnosťou. Naučiť sa poslúchať je pre deti užitočné aj do ďalšieho života. Ja (mama) som sa napríklad musela spočiatku naučiť „byť poslúchaná“.
O spoločenstve
- Spoločenstvo rovesníkov/ rodín/ priateľov v podobnej životnej situácii je veľkým darom. Pre samotných rodičov aj pre deti. Je to miesto, kde môžete prísť „ako domov“, načerpať, kde môžete dostať aj kritiku, ale viete, že je podávaná s láskou a má vám pomôcť rásť… A po „načerpaní“ môžete vyjsť von, ďalej do sveta dávať to, čo máte.
