Tipy & triky

Leto – ideálny čas na odplienkovanie

Dve deti, dve odlišné skúsenosti. Kubko to zvládol v dvoch rokoch, Hanka v roku a pol. V oboch prípadoch nám pomohlo leto.

Aj v tomto prípade platí – odplienkovanie je hlavne o nastavení rodiča – buď mi vyhovuje „plienkový stav“ a neriešim, alebo sa chcem plienok zbaviť, idem do toho a vytrvám. Aj keď deťom to niekedy trochu dlhšie trvá, raz pochopia 🙂 .

Príbeh prvý – Kubko

Na nočník som ho dávala, odkedy sedel. Vedel teda, na čo slúži. Preto som si myslela, že to bude bezproblémové. Hahaha 🙂 Kubko je júnové dieťa. Začiatkom mesiaca sme sa chystali s kamarátmi s rovnako starými deťmi na dovolenku. Kamoška Danka v apríli-máji vyhlásila, že ona plienky brať nebude a jej dcéra bude už v nohavičkách. Nuž, to bola výzva aj pre mňa – čo sme s Kubkom horší? 🙂 Prečítala som si čo-to na internete, a tak som v jeden pekný májový pondelok odložila plienky, vytiahla slipky a šli sme na to.

V odporúčaniach písali, posadiť ho na nočník každých 15 minút. Keďže aspoň 5 min tam vždy sedel, bolo nereálne tento časový haromonogram dodržať. Interval som teda predĺžila na 30 min. Samozrejme, v prvý deň sa pocikal minimálne 5x. Ale z čoho som bola najviac prekvapená – on sa dokázal vycikať/pocikať za tých 30 min aj 3x! Aj medzi dvoma nočníkmi do gatí! To bol pre mňa úplný šok. Neskôr som to konzultovala s inými kamoškami a ukázalo sa, že nie som jediná s týmto úkazom. 🙂

Záver 1: Deti (najmä chlapci) niekedy cikajú ako psíkovia – nevypustia celú nádrž naraz, ale pekne postupne. Musia sa NAUČIŤ, že treba vycikať všetko!

Keď sme „bojovali“ už asi tretí deň a bez nejakého veľkého výsledku, začala som uvažovať, že to vzdám. Podržala ma však „spolubojovníčka“ Danka, ktorá mala teoreticky ešte horšiu východziu pozíciu, lebo jej dcéra dovtedy nočník ignorovala. Ale mala už skúsenosti s odplienkovaním staršieho syna. A tak moje zajačie úmysly z tohto „projektu“ zrušila hláškou – „Hádam si nemyslíš, že to zvládnete za 3 dni?! Musíš týždeň-dva vydržať!“. Tak som teda vydržala… A podarilo sa! 🙂

Záver 2: Odplienkovanie je o vytrvalosti a trpezlivosti rodiča. Tie deti to raz pochopia!

Postupne sme interval predĺžili tak na 1-2 hodiny. Kubka som dávala cikať pred spaním a po zobudení, pred odchodom von a po návrate domov, po jedle. Prípadne občas medzitým, keď som usúdila, že veľa pil alebo už dávno necikal. Alebo keď sa správal podozrivo – vrtel sa, neobsedel… časom som sa naučila čítať jeho signály. Spočiatku to bola celkom mentálna záťaž, okrem všetkých vecí myslieť stále aj na jeho cikanie. Na počudovanie, pomerne rýchlo sa mi to zautomatizovalo. Väčšinou mal suché slipky, občas cvrknuté – to som vedela, že už ho dávam neskoro. Ale nevypýtal sa skoro nikdy, len zriedkavo.

Záver 3: Odplienkovanie znamená, že dieťa nenosí plienku. Nie, že sa samé pýta cikať/ kakať.

Tento stav trval asi ďalší rok! Od dvoch do troch – tri a pol roka. Nečakala som, že to potrvá tak dlho, ale nakoniec sa začal pýtať aj sám. Teda ani teraz sa nepýta – už chodí na záchod rovno sám, nepotrebuje ma o tom ani informovať.

Keď sa nad tým teraz zamyslím, trvalo to neskutočne dlho, kým sa úplne osamostatnil. Napriek tomu – pomerne rýchlo som si zvykla dávať ho cikať, nakoniec ma to ani nejako extra nezaťažovalo a hodnotím tento čas pozitívne – z ekologického, ekonomického, zdravotného… hľadiska si myslím, že to bolo dobré rozhodnutie odpliekovať ho tak skoro. Navyše, keďže naše mamy mali s plienkami oveľa viac roboty ako teraz my s jednorazovkami, bežne odplienkovali deti vo veku 1,5-2 roky. Preto som bola presvedčená, že na to nie je primalý, že to zvládne.

Príbeh druhý – Hanka

Toto bude veľmi rýchle 🙂 . V jeden pekný júnový predĺžený víkend, keď bolo fakt teplo, som ju nechala na záhrade hrať sa s vodičkou a behať naholo. Neďaleko som pristavila nočník a vďaka bratovi vedela, na čo slúži. Absolvovali sme 2 takéto predĺžené víkendy za sebou a slečna išla do nohavičiek. Nijako extra som na ňu netlačila, plánovala som ju odplienkovať aspoň o mesiac – dva neskôr… ale malá je šikovnica. Od začiatku sa sama pýtala. Nemala ešte ani 18 mesiacov. Najväčší problém nastal až s kupovaním garderóby – keďže leto je ideálny čas na odplienkovanie, nohavičky najmenších čísel bol nedostatkový tovar. 🙂

Záver 4: Keď je dieťa snaživé, ide to aj samé, bez nejakej extra rodičovskej námahy.

A ako sa nám darí v noci? O tom nabudúce. 🙂

Tagged , , , , , , ,

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *