Tipy & triky

Ako si poradiť s denným režimom detí v prvom roku života (2/3)

Veľmi jednoducho – stačí ho zaviesť a dodržiavať. Prispôsobovať meniacim sa podmienkam. Byť vytrvalá a konzistentná. S prvými pokusmi možno začať hneď od narodenia. A benefity? Dostatok spánku, spokojné bábätko a predvídateľný deň pre mamičku. Fikcia? 🙂 OK, tak nám denný režim aspoň pomáha sa k tejto pohode priblížiť. 😉

Uvedomujem si, že sa púšťam do kontroverznej témy. Vysvetlím preto môj postoj a skúsenosti, ako mi to u všetkých troch detí fungovalo. Chápem, že každé dieťa je iné a niektoré môže byť náročnejšie, ale táto problematika mi spadá skôr do kategórie „každý rodič je iný“ (má iné postoje, prístupy).

Berte moje skúsenosti ako inšpiráciu. Chcem nimi trošku vyvážiť online prostredie, v ktorom som sa často stretla s tým, že režim u dojčiat nemá čo hľadať. V realite to tak však nefunguje. Keď sa pozriem okolo seba, mnoho kamarátok a ihriskových známych má u detí od malička zavedený režim.

Tento článok chce byť povzbudením pre hľadajúce mamičky. Samozrejme, každý nech sa rozhodne pre spôsob, ktorý mu je najbližší. Lebo tajomstvo prežitia na materskej je nájsť si systém, ktorý bude najlepšie vyhovovať VÁM – mamičke, dieťatku a zvyšku rodiny. Ak teda máte radi „systém a štruktúru“, čítajte ďalej. 🙂

Tajomstvo prežitia na materskej je nájsť si systém, ktorý bude najlepšie vyhovovať VÁM – mamičke, dieťatku a zvyšku rodiny.

 Tri výhody denného režimu

  • Dostatočný spánok dieťaťa
    Pri dennom režime sa sústredím na to, čo je pre dieťa práve podstatné a podľa toho si plánujem deň, stretnutia, program. Keď je to čas spánku, pomáham dieťatku spať (keďže mnohé to ešte nevedia, musia sa to postupne naučiť). Pomáham mu spájať jednotlivé fázy spánku, vďaka čomu nespí len tých prvých 30 minút, ale dokáže potiahnuť aj 2,5 hodiny. Viem, že sám by to nedal. A jeden 2,5 hodinový spánok je oveľa kvalitenšjí, ako 2 polhodinové. 😉
    Jasné, že každý to má ináč a je umenie prísť na to, čo funguje práve na toho môjho drobca, ale dôležité je, že spánku venujem pozornosť a snažím sa to riešiť.
    Dostatočný kvalitný spánok je pre mňa jedna z top priorít pri starostlivosti o deti. Pomáha im dobre sa vyvíjať, keď si dobre oddýchnu, vydržia byť dlhšie čulé a v dobrej nálade. O dôležitosti spánku azda nikto nepochybuje, na túto tému možno nájsť množstvo štúdii.
  • Pravidelný rytmus dňa dieťa upokojuje a dáva mu pocit istoty
    Najdôležitejšou istotou dieťatka je mama. Spočiatku preto netreba s režimom tlačiť na pílu. Skôr ide o sledovanie bábätka a postupné zavádzanie. Ale ako dieťa rastie, pre jeho vnútornú pohodu je vhodné, ak sa aktivity počas dňa cyklicky opakujú. Keď sa objavia, je na ne zvyknuté a vie, ako reagovať. To môže uľahčiť napríklad uspávanie, pri prvom synovi sme vďaka tomu čiastočne bezplienkovali. Nezabúdajte – deti milujú rutinu a predvídateľnosť!
  • Pomáha mame udržať si život pod kontrolou 🙂
    Keď si prinesiete ten malý voňavý uzlíček z nemocnice, váš život sa môže začať podobať na jazdu na húsenkovej dráhe. Nič nemáte pevne v rukách, len sa skrátka valíte, neviete čo skôr, uspokojujete potreby niekoho iného, vaše dni i noci sú nepredvídateľné. Nejaký čas sa to dá vydržať, ste nabité energiou a hormónmi. Potom sa však dostaví únava a vyčerpanie.
    Som fanúšikom denného režimu, lebo vnáša do dňa pravidelnosť, systematickosť a pocit, že som pánom svojho dňa. Že sa mi skrátka veci len tak nedejú a neunášajú ma životom, ale že ich (aspoň ako-tak) riadim.
    Jasné, že pri deťoch sa nepredvídateľné situácie vyskytnú hocikedy. Ale je fajn minimalizovať ich.

 

Odkedy si môžem zaviezť denný režim?

Som názoru, že režim sa dá zavádzať postupne od narodenia a v troch, max. šiestich mesiacoch už funguje naplno. ALE! Nehovorím o režime, že bábätko kŕmim každé tri hodiny (7:00, 10:00, 13:00…) a veci sa dejú v presne stanovenú hodinu. Ale zásadné veci nasledujú jedna po druhej a viac-menej v rovnakých časoch. Tým, že sa opakujú, si na ne bábätko zvykne a deň tak dostane zmysluplnú upokojujúcu rutinu.

Poďme si to rozmeniť na drobné…

Kŕmenie v pravidelných časoch (7:00, 10:00, 13:00, 16:00, 19:00 kúpanie, 22:00, 01:00, o 4:00 kŕmili sestričky) som zažila, len keď ležala Hanka po pôrode na oddelení patologických novorodencoch v nemocnici. A úprimne, absolútne si neviem predstaviť, že by tak niekto mohol fungovať aj dobrovoľne doma. V stanovenú hodinu som pravidelne prichádzala zobudiť spiace bábätko, aby som ho mohla nakŕmiť, samozrejme plakalo a mliečko nechcelo, potom nezjedlo tabuľkovo predpísané množstvo… A tak sme sa trápili a čakali, kým zosilnie, jej stav sa zlepší a pustia nás domov. Tých 10 dní bolo nekonečných… Bolo to zlé, ale chápem, že v nemocnici museli mať nejaký systém, navyše keď mali sestričky na starosti viacero bábätiek… Takže – takýto režim FAKT NEMÁM NA MYSLI!

Môj pohľad na zavádzanie režimu je skôr taký, že sa snažím vysledovať určitú pravidelnosť v správaní dieťatka a zaviesť rutinu. Aby určité aktivity nasledovali vždy po sebe. Spánok, mliečko, prebaliť, bdenie – hranie, prebaliť, mliečko, spánok. A aby trvali každý deň približne rovnako dlho.

O prvých troch mesiacoch sa hovorí, že sú štvrtým trimestrom gravidity, preto môžu byť z pohľadu nevyspytateľnosti bábätka náročné. Navyše obaja, mamička aj bábätko sa musia oťukať a zvyknúť si na novú spoločnú realitu. Napriek tomu sa oplatí začať si budovať dennú rutinu.

Najkritickejším bodom môže byť uspávanie. Niekedy trvá tak dlho, že môžeme začať opäť od začiatku s kŕmením… Niekto iný sa vytrápi zase s dojčením, ktoré netrvá ukážkových 10 minút… V každom prípade, začiatok treba len vydržať, postupne sa to zlepší. 🙂

Náš denný režim s prvým bábätkom

Prvých 3 – 9 mesiacov s našim prvorodeným to bolo asi takto. Približne v 9. mesiaci sme prešli na dva spánky a v roku už len na jeden. Myslím si, že nikdy nebudem mať toľko pravidelného pohybu po čerstvom vzduchu ako v ten prvý rok. 🙂

Okolo 7-8:00 ráno sme sa zobudili a nasledovala hodina (neskôr 1,5 až 2 hodiny) bdelosti. Za ten čas sme sa nakŕmili (ja i syn), niečo malé som doma spravila (uvarila/ oprala/ upratala) a vychystali sme sa von.

Od 9-11:00 sme sa prechádzali po vonku, keďže Kubko spal, len pokiaľ sa kočík hýbal vpred. Čerstvý vzduch a plynulý pohyb robili svoje. 🙂 Zobudil sa oddýchnutý, vydržal byť čulý a hrať sa v dobrej nálade ďalšie 1,5 až 2 hodiny.

O 13:00 sme si ľahli spať. Uspávala som ho na prsníku a opäť – prvú polhodinu spal tuho aj sám, ale potom sa začal budiť. Na preklenutie do ďalšej fázy spánku som ho tentokrát nechala cuckať mliečko… a tak opäť spal 2 hodiny. Keďže môj pohyb bol vďaka tomu značne obmedzený, tak som väčšinou spala s ním, alebo si pri ňom čítala. Bol to aj môj oddych. 🙂

Od 15:00 sme boli opäť hore, niečo som doma porobila, zahrali sme sa.

O 17:00 sme išli von na posledný, tentokrát hodinový spánok. Bola to aj vychádzka s manželom, keďže v tom čase sa vracal z práce, nakúpili sme, porozprávali sme sa, vyvetrali.

Od 18:00 nás čakali posledné cca 2 hodinky bdelosti, kedy si čas s malým užil aj manžel.

Okolo 20:00 sme už mali za sebou večerný rituál a bábätko sme uspávali.

Denný režim má byť našim pomocníkom, nie my jeho otrokom. Takže niekedy sa nám to celé posunulo o hodinu skôr alebo neskôr, podľa toho, ako sa drobec zobudil. Prípadne sme mu dobu bdenia trošku skrátili/predĺžili, „aby nám to vyšlo“ – keď sme mali niekam ísť a pod. Za základ považujem, že minimálne päť dní v týždni sme fungovali konzistentne.

Praktické otázky

Ako si zaviesť denný režim?
Tak, že v pravidelných intervaloch sa budú striedať časy bdenia a spánku. Pomôže, keď budeme všetkým činnostiam venovať patričnú pozornosť.

Keď je čas spánku, zamerať sa na spánok – „pomôcť“ dieťatku spať, keď ešte nevie samo prechádzať do ďalšej fázy spánku. Napríklad kočíkovaním, opätovným uspaním na prsníku, nosením…
Keď je čas kŕmenia, venovať pozornosť kŕmeniu. V rámci režimu sa snažím kŕmiť v stanovený čas (napr. po zobudení/ pred spaním) a pomimo jedlo neponúkať. Samozrejme, keď vidím, že je bábo hladné, tak dostane mliečko. Ak však papá pravidelne, zvyčajne nebýva pomedzi jednotlivé kŕmenia hladné. Tu by som ešte extra pripomenula, že prvý trimester je nevyspytateľný, potom sa to zlepší a dá sa aj dojčiť „pravidelne“.
Keď je čas bdenia, nechať dieťatko, aby sa hralo, bolo aktívne. Dĺžka doby bdenia je zvyčajne nemenná podľa veku – najskôr hodina, neskôr dve a viac. Keď uplynie, je vhodné bábätko uložiť spať, aj keď sa mi nezdá, že je už unavené. Základom rýchleho uspávania je totiž uložiť dieťa v dobrej nálade. Keď je príliš unavené alebo sa dostane opätovne do aktívnej fázy, zaspáva sa mu ťažšie.

Ako docieliť, aby dieťa pravidelne a rovnako dlho spalo?
Mne sa najviac osvedčilo kočíkovanie  – pravidelný pohyb s relatívne nemeniacim sa rytmom. Problém spôsobí napríklad vstup do interiéru (obchodu), zastavenie alebo kočíkovanie na mieste hore-dolu ;-). Závisí však od toho, v akej fáze spánku sa dieťa práve nachádza.
Osvedčenou alternatívou je však aj cuckanie mliečka, nosenie, počúvanie bieleho šumu…

Spánok je téma na samostatný článok. Ale – tajomstvo spania bábätiek spočíva v tom, že bábätká nevedia poriadne spať – prechádzať z jednej fázy spánku do druhej. A tak hľadáme spôsoby, ako im v tom pomôcť. Napríklad Samko – ak sa zobudí s plačom, ale oči má ešte zavreté, vidím, že chce ďalej spať, len nevie ako. Vtedy mu pomôžem, pokočíkujem a „on sa opäť chytí“. Keď sa zobudí s dobrou náladou a niečo si len sám rozpráva, vtedy viem, že už je vyspatý a môžem ho zobrať hrať sa. 🙂

 

Tu si môžete prečítať úvodné zamyslenie k sérii článkov o dennom režime.

V ďalšej časti som písala o tom, ako som riešila, keď sa nám režim menil a počet spánkov klesal; ako si zladiť režimy viacerých detí a ako na režim u starších detí 1-2-ročných a 3-4-ročných. Zaujímalo by vás ešte niečo ďalšie?

Tagged , , , ,

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *