Tipy & triky, Zo života

Ako byť spokojnou maminou chorým deťom?

Ťažko. Veľmi ťažko. Budem písať o bežných detských chorobách – so soplíkmi, horúčkami, kašľami a virózami mám, skúseností viac, než by som chcela.

Vždy, keď vidím, že s niektorým dieťatkom začína byť zle, sadne na mňa ťažoba. (Dokelu, zase je to tu!)
Zavalia ma výčitky (Čo som zase zanedbala, kde som spravila chybu? Kde behal slabo oblečený? Mala som mu dať tie kvapky na kašeľ už o deň skôr, možno by ho zastavili!)
ľútosť (Chudáčik môj malý, aký je smutný a bez nálady….)
pochybnosti (Ok, tak ideme ordinovať. Aký je to kašeľ? Ktoré lieky mu mám dať? Na zastavenie kašľa alebo jeho podporu??)
neistota (Zvýšená teplota?! No nevadí, verím, že sa z toho vyspí a nebude to také zlé. K doktorke sa chodí až na tretí deň, dovtedy aj tak ťažko povedať, čo chytil. Som zvedavá, čo sa z toho vyvinie tentokrát…).
únava (Len keď si predstavím rozdať všetky lieky, absolvovať všetky liečebné procedúry – inhalácie, nahrievanie, prípadne mňamky ako sprchy a zábaly… A k tomu zabaviť doma ubolené, upišťané, mojkavé dieťa vyžadujúce si oveľa viac mojej aktívnej pozornosti… vysaje to zo mňa polovicu energie…)
márnivosť (Dokelu, zbohom program, výlety a krúžky. Zas budeme zavretí doma!)

Takže nielenže sa oňho bojím, ale je mi ho aj ľúto v jeho bolesti a slabosti, neviem celkom, ako mu pomôcť, viem, že ma to bude stáť veľa energie (cez deň aj v noci) a netuším, ako sa to vyvinie. Vyčítam si, čo som podcenila a prepočítavam, ako sa nám zmení program. Možno sa zdá, že preháňam, keď hovorím o bežných virózach, neustupujúcich zelených sopľoch a kašľoch. Ale naozaj mnou zmietajú všetky tieto pocity (a ešte kopa ďalších). A to ani nemusím riešiť absencie v práci. (Našťastie!)

Prvý týždeň zvládam zvyčajne pomerne hrdinsky. Časom mi však dochádzajú baterky, prejavuje sa únava a beznádej (keď sa po týždni liečby stav zlepší len minimálne…) a takmer zaručene sa k nemu pridajú aj zvyšní súrodenci. Čiže jedna choroba sa nám natiahne na dobré 2-3 týždne. Čerešničkou na torte je, keď ochorie i mama. Hotová mňamka!

Keď sme na Silvestra hodnotili uplynulý rok, medzníkom boli choroby. Od januára do apríla sme boli takmer nonstop chorí, potom 4 mesiace zdraví a na jeseň sme si dali ďalšie kolo neklesajúcich horúčok a antibiotík. Rok sme uzavreli na liečení v Tatrách – kde deti opäť v polovici ochoreli (ach jo). Napokon sa však zdá, že liečenie predsa len zafungovalo – odvtedy nás choroby len „lízli“ slabučkým priebehom – celý jeden mesiac. Teraz opäť bojujeme s kašľami a teplotami.

Únava, únava, únava

Vydržať týždeň s chorým dieťaťom sa dá. Ale ak sa to vlečie už mesiac, je to čistá psychiatria. Minulú jar som mala v čase chorôb možnosť absolvovať 3 hodiny koučingu. Prvá bola v začiatkoch a bolo to super, pomohlo mi to posunúť sa o level ďalej v rozhodovaní sa o škôlke. Druhú hodinu (o ďalšie 2 týždne chorôb neskôr) som riešila, ako sa doma nezblázniť – a prišla som na to, že FAKT potrebujem aj čas pre seba a že si ho MUSÍM vytvoriť aj na úkor rodiny v týchto krízových časoch, lebo ináč sa zosypem. Čo mojej rodine veľmi nepomôže. 😉

No a tretiu hodinu som síce absolvovala, ale to už aj na mňa niečo liezlo, tak som len neproduktívne tliachala. Viac síl na konštruktívne uvažovanie som zo seba fakt nevydolovala. Úplne celé zle. Tak vyšťavená ako koncom minulej jari som hádam ešte nebola. Tri mesiace takmer nonstop chorôb, ktoré napokon zasiahli aj mňa, spraví svoje. A tak som zavelila únik – v najbližší možný termín na Veľkú noc sme išli k moru. Nadýchať sa toho slávneho liečivého vzduchu. Nebola to ideálna dovolenka, ale pomohla. Vypadli sme z domu. Boli sme na tú našu bandu celí deň dvaja – s manželom. V prírode. A hoci sme nakoniec ochoreli (ako inak 😀 ), musím uznať, že rekonvalescencia trvala o polovicu kratšie ako predtým. Takže nakoniec to asi nebolo úplne márne. 😉

Ako byť spokojnou maminou chorým deťom? Niekoľko praktických rád

  • Zaťať zuby a vydržať – je dobré psychicky sa pripraviť na náročnejšie podmienky a snažiť sa z nich vyťažiť to najlepšie. Bojovať každý deň krôčik za krôčikom, časom bude lepšie. Naozaj. Bude. Raz. Aj keď o tri mesiace, ale bude…
    A snažiť sa nájsť v každom dni niečo dobré, pekné, za čo môžem byť vďačná.
  • Fungovať v obmedzenom režime – Keď je veľmi zle, musia sa spraviť len najnutnejšie veci, všetko navyše vypúšťam. Jesť sa musí, to je pravda, ale v krízovej situácií to istí paradajková polievka a cestoviny. Neumytý záchod aj hračky odsunuté v kúte izby prežijeme.
  • Pomocníci – veľmi mi pomáhajú rôzni rodinný príslušníci, ktorí aspoň „vyvenčia“ zdravé deti. Do domácnosti zamorenej bacilmi sa ich už bojím púšťať, lebo jedna stará mama to vždy od detí „schytá“, minule ju detská choroba totálne odpísala na mesiac a pol. Občas sa mamina odváži prísť aj ku nám domov – najmä vtedy, keď choroba odpíše aj mňa.
  • Ťaháky s postupom – Mám napísané „ťaháky“, čo deťom dávam, keď soplia, čo keď kašlú… a keď vidím, že sa opäť niečo blíži, nemusím rozmýšľať, čo všetko im naordinovať. Zdá sa mi, že kľúčové sú tie prvé dni, keď treba chorobu podchytiť, ale, úprimne, nie vždy sa mi to podarí…
  • Denný rozpis – kde je uvedené, ktoré lieky a koľko ma kedy dostať ktoré dieťa. Počas choroby strávim rozdávaním liekov strašne veľa času každý deň. Ráno to na ich tanieri vyzerá horšie ako u dôchodcov. Veľmi mi pomáha, keď nemusím stále loviť v pamäti koľko toho komu mám dať. Len kontrolujem, či som dala všetko. A keď má rozdávať lieky niekto iný (manžel), tak tam má všetko uvedené.
  • Hárok s teplotami – keď má dieťa vysoké horúčky dlhšie ako pár dní, je pre mňa nereálne pamätať si, kedy som mu koľko namerala a kedy dostal akú dávku antipyretík. Takže celú jeseň sme prežili na záznamoch ako v nemocnici. Keď sme vytiahli náš trojstranový husto popísaný zväzok na pohotovosti v Chorvátsku, doktor so sestričkou vybuchli od smiechu. Bez papiera by sme sa scvokli už na tretí deň. Považujem to za mimoriadne praktickú pomôcku.
  • Prehľadná lekárnička – Doteraz sme mali jednu škatuľu, ale už to z nej kypelo, tak som na jeseň upratala lieky. Teraz máme 3 prehľadné (hoci aj tak plné!) krabice. Ale všetko potrebné mám doma. 😉
  • Psychická podpora – Som veľmi veľmi vďačná za naše spoločenstvo mamičiek – za kamarátky, ktorým sa môžem vyžalovať, ktoré ma podporia, modlia sa za nás. Častokrát sme v tom spolu – každá uväznená vo svojom byte s chorými deťmi alebo držiacimi ich v karanténe kvôli blížiacej sa operácií či čerstvému bábätku. Toto mi neskutočne pomáha! Vedieť, že v svojich ťažkostiach nie som sama – že na mňa niekto myslí a že aj iní sa boria so svojimi problémami…
    Vďačná som aj za podporu od manžela a rodičov, to ani nehovoriac! 😉
Naša nová domáca lekárnička – či lekáreň?

 

Najbližší článok bude pokračovanie – Čo ma naučila starostlivosť o choré deti!
Ak máte otázky, pripomienky, či chcete sa podeliť o vaše skúsenosti – sem s nimi! Rada ich zapracujem. 🙂

Veľa zdravia, síl a trpezlivosti!

 

Tagged , , , , , , ,

2 thoughts on “Ako byť spokojnou maminou chorým deťom?

  1. Ahoj Zuzka,skvely clanok,pekne napisany,ale ja by som polovicu liekov vyhodila.Tiez mame 3 deti v podobnom veku asi ako vy a pokial sme zili v BA,choroby som riesila tiez farmaceutickymi vyrobkami vylucne,teraz viem,ze to bola chyba.Cim menej farmacie dam do deti,tym lepsie a to doslova.Z lekarne pouzivam pre deti max. paralen(tablety idealne cipky davkujem podla vahy,sirup je hroza pre deti), nurofen idealne cipky,sprej do nosa pri extra upchatych dutinach, na extra zly kasel prospan sirup, nejake antihistaminika kedze nase deti pri horucke sa vyhadzu a v pripade crevnych viroz nejake elektrolyty v prasku a prirodne bylinkove kvapky.ATB len v pripade pozit vyteru,co dotera ani nebol.Inac vsetko prirodne celorocne, priroda ma obrovsku silu.Jar-medvedi cesnak-davam ho vsade do jedla kam sa da,jar,leto-robim skorocelovy sirup,sirup z vyhonkov ihlicnanov,zihlavove polievky,pesta,jesen-sipkove stavy,celorocne domaci med.V pripade naznaku choroby fici u nas difuzer s olejmi,na noc do spalne nakrajana cibula alebo nakrajany posoleny citron,cibulovy a cviklovy sirup na kasel a absolutna topka je pre mna tymianovy krem,tym ich natieram pri naznakoch choroby a pocas (hrudnik,chrbat,celo).Inac v case viroz cesnakove polievky a ovo zel kazdy den.Existuje obrovske mnozstvo veci,ktore sa daju tazit z prirody a pouzivat ako lieciva,ale tieto,ktore spominam poznam velmi dobre a hlavne mam odskusane,funguju lepsie ako farmaceutika,vyjdu lacnejsie,ich priprava zaberie minimalne casu a navyse ked ich zbierame,ideme do prirody,takze prijemne s uzitocnym.Abotuzovat,otuzovat a otuzovat deti.Kym sme zili v BA a naozaj liecili sa iba farmaceutickymi vyrobkami,choroby trvali cele tyzdne presne ako pises,odkedy riesim viac prirodne veci,chorobnost sa u nas prudko znizila a ak chore deti su,prehrmi to velmi rychlo,niekedy ani choroba nevygraduje a dieta uz je ok.V Marci zacina sezona medvedieho cesnaku v lesoch,robte si vylety do prirody,hlavne daleko od ciest a civilizacie a papajte kazdy den,neskutocne to posilni imunitu kazdeho.Drzim palce

    1. Ahoj Kati,
      ďakujem za tvoj komentár. Normálne si ma nakopla. 🙂 Myslím si, že sa nesnažím dávať veľa liekov, len tie najnevyhnutnejšie, ale stále je toho viac než dosť… :/ C-čko, D-čko, Sinupret, Calciový sirup, Stoptussin, Ambrobene, probiotiká, antihistaminiká, spreje do nosa a lieky na teplotu… Pravdou však je, že v lekárni nechám vždy kopu peňazí. :/
      Sirupmi z ihličnatých stromov ma pravidelne zásobuje mamina, ale zatiaľ to beriem len ako „doplnkovú liečbu“ k tomu Sinupretu a pod. 😀 Ale už mi to napadlo pri nejakej najbližšej chorobe – chrípke otestovať – skúsiť len prírodnú liečbu….
      Snažím sa s deťmi veľa chodiť von, vetrať, difúzer u nás v noci fičí, na liečení „ma presvedčili“ na inhalátor, konvičku, každý deň ovocie (aj keď tu mám ešte rezervy), túto zimu som zaviedla aj bylinkové čaje… Rozhodne však je ešte čo zlepšovať, vďaka za podnety, poštudujem si „bylinkovú lekáreň“ 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *