Tipy & triky

Samostatnosťou k sebadôvere

Odmalička sa chcú deti podobať dospelým a robiť veci sami. Keďže naši starší drobci sú už v škôlkarskom veku, kladú si pred seba väčšie výzvy. Zísť po schodoch paneláku a počkať ma pri vchode. Nabrať si polievku. S radosťou občas umyjú záchod i umývadlo a dokonca aj na dovolenku si základné oblečenie zbalia sami (podľa ťaháku, ktorý som im pripravila). Vidím, že sa z toho veľmi tešia. A ja s nimi. 🙂

Ponúkať a vytrvať

Do niektorých oblastí samostatnosti deti „tlačím“, hoci sa im až tak veľmi nechce – napríklad obliekanie, kŕmenie, upratovanie hračiek… Zvládanie sebaobslužných činností primerane veku považujem za podstatné. Niekto nadobudne zručnosti rýchlejšie a ľahšie, iný sa vytrápi viac. Ale každodenný tréning robí divy. Navyše, časom sa isté procesy stanú rutinou, a tak už dnes oveľa menej počúvam „ty ma obleč/ obuj/ nakŕm/ umy/…“.

Druhý typ aktivít sú tie, do ktorých deti pozývam, ale ak sa chcú hrať, nenútim ich pomáhať. Ide najmä o práce v kuchyni či upratovanie. Občas sa zapoja, občas nie. Nič to, prvý kontakt majú za sebou. Ešte sú malí, služby si ich počkajú. 😉

No a potom sú tu veci, pri ktorých si samostatnosť aktívne pýtajú. Najnovším hitom je naberať si polievku. V prvom momente som si predstavila paradajkovú polievku na stole i pod ním. Potom som však stopla negatívne myšlienky, vzala to ako výzvu, povedala si, že stôl už zažil aj horšie veci a s dôverou som im odovzdala naberačku. Ešte musia trochu doladiť techniku, ale na prvý pokus to zvládli parádne. 🙂

Dôležité

Pri odovzdávaní „zodpovednosti“ deťom sa treba vyzbrojiť v prvom rade veľkou trpezlivosťou – nezasahovať im do ich pomalého a nemotorného tempa; povzbudzovať ich a motivovať, aby vytrvali; pripraviť podmienky, aby mohli aktivitu robiť sami (nachystať potrebné veci, vysvetliť…), zmieriť s dlhotrvajúcim procesom a nedokonalým výsledkom… Áno, je to náročné, ale inak ako praxou sa to nenaučia.

Umenie rodičovstva

Odhadnúť, kedy je deti vhodné tlačiť do samostatnosti a kedy je vhodnejšie pomôcť im, je hotové umenie. Napríklad pri obliekaní či kŕmení – napriek tomu, že to deti zvládajú samé, v istých situáciách viac ocenia našu pomoc, ako okrikovanie „jedz už“. Keď sú unavení a hladní, nevedia sa až tak dobre ovládať a aj ja chcem mať toto trápenie za sebou – radšej im pomôžem. V iných momentoch zas deti môžu vnímať našu pomoc ako „skutok lásky“ (podľa teórie Päť jazykov lásky) a keď im pomôžeme obliecť sa pred odchodom do škôlky „dobijeme“ tak ich citovú nádobu…

Vidím, že keď deti môžu robiť veci sami, rozvíja to v nich:

  • motoriku, koordináciu – už len pri obyčajnom obliekaní zapájajú celé telo, kým na seba navlečú tričko a tepláky, ponožky sú zas parádny nácvik jemnej motoriky
  • uvažovanie – sami si musia rozmyslieť, čo a ako spravia; že pri obliekaní trička strana s lístočkom patrí na chrbát… kým sa to stane rutinou, mozgové závity pracujú na plné obrátky
  • precíznosť – keď chcú niečo robiť sami, snažia sa spraviť to najlepšie ako vedia
  • zodpovednosť
  • sebadôveru – keď niečo zvládnu, sú na seba hrdí; vidia, že aj my rodičia, sme na nich pyšní
  • aktivitu – nie sú iba pasívnymi príjmateľmi, ale vedia ovplyvniť niektoré skutočnosti svojho života
  • radosť – zdá sa to možno ako nepodstatná vec, ale vedieť sa tešiť z dobre odvedenej práce je dôležité. Ak ich budeme obskakovať, kde sa to naučia

Osvojovanie zručností

Keď niečo deti zvládnu vlastnými silami, zažívajú pocity úspechu. Nacvičujú si to v takýchto jednoduchých každodennostiach a vidím, že robia pokroky. Predsa len, osvojenie si každej novej zručnosti niečo trvá. Ale teším sa, že si tento model – ako sa veci učíme – skúšajú na vlastnej koži už odmalička. Pevne verím, že aj v budúcnosti sa radi pustia do učenia sa nových zručností, lebo si budú dôverovať, že to zvládnu a vedia, že ich odmenou bude dobrý pocit a radosť.

Deti si všetky nadobudnuté zručnosti nakladajú do svojho „batôžka“, ktorý si ponesú životom. Môžu ich podržať v neistote puberty, budú z nich čerpať i v dospelosti.

PS: Hoci píšem o maličkých drobcoch, podľa mojich animátorských skúseností sa všetko dá smelo aplikovať aj na staršie deti. Dokonca oveľa účinnejšie a aj pre ne je to ešte potrebnejšie.  Navyše, samostatné deti odbremenia maminu. A tá môže byť spokojná. 😉

 

Uverejnené v Don Bosco dnes 3/2019

Tagged , , , , ,

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *